Píseň oceli

„Kdyby tě něco přepadlo, tým ostrým bodej tak dlouho, dokud se to nepřesrane hýbat. A klidně i chvíli po tom.“ „Ja vím, jak zacházet s dýkou!“ „Vážně? Kolik chlapů už jsi bodnul?“ „Jednoho.“ „Koho?“ „Ehm.... Sebe. Ale i to se počíta!“ Konečne som sa dostal k rozsiahlejšiemu dielu od Michaeli Merglovej. Zatial som mal česť len s poviedkami, kde som bol maximálne spokojný. Píseň oceli potvrdili spisovatelské kvality a naplnili moje očakávania. Príbeh je o Cuchenanovi. Je to bývali otrok a nešťastnou náhodou sa dostáva do stretu s drakom. Nemá bojové skúsenosti, keďže slúžil ako kováčov pomocník, ale nachádza čarovný meč, s ktorým dokáže zdolať najlepšieho bojovníka len on. Čo sa týka záhady okolo meča, moc sa nedozvedáme, pravdepodobne v ďaľšiom diele. Cuchenanov spoločník a bard Minangar je trošku z iného cesta. Zatial čo Cuchenan je pravý rytier v zbroji, ktorý má plno dobrých cností a dobrého správania, tak Minangar je sukničkár, ktorý si nenechá uniknúť žiadnu príležitosť, aby strávil noc v ženskej spoločnosti. Ale je to samozrejme muž na správnom mieste a keď nejde zrovna o boj naživot a nasmrť, dokáže byť tento sukničkár skvelý pomocník a hlavne priateľ. Doporučujem a som zvedavý na pokračovanie.

Klasická hrdinská fantasy jen lehce šmrncnutá Geraltem a Marigoldem (a za to jedna hvězda dolů), zkrátka pěkné dobrodružně magické počtení.