Zamilovat se do něj bylo jako stát na kraji útesu a dívat se do rozbouřeného moře s vědomím, že stačí jeden krok, aby tě šílící živel nenávratně pohltil - nejsi schopná couvnout, ačkoliv rozum velí, aby ses vrátila. Z počátku jsem z knihy měla zvláštní pocit, dělala mi problém er-forma, kterou je kniha psaná. Navíc příběh postupoval opravdu pomalu. Zhruba za polovinou jsem se ale do knihy pořádně začetla a naprosto jsem si zamilovala všechny hlavní postavy, na každém bylo prostě něco jedinečného, osobitého. Prostředí kde se příběh odehrává je také krásný. Místy bylo poznat, že autorka za sebou ještě nemá moc vydaných knih, ale její styl mi trochu připomíná Nicholase Sparkse, který píše stejně krásné romantické příběhy v pomalejším tempu. Většinu knihy jsem se smiřovala s tím, že Jossie pravděpodobně odjede do Bostonu a celá parta se rozpadne. Ale stejně mě ten konec překvapil a úplně mě rozsekal... dokonce i slza ukápla . Knihu určitě můžu doporučit všem romantickým duším, kterým nevadí, že je příběh pomalejší s jemnou romantikou. Navíc s velmi mladými hlavními hrdiny, ale zároveň nabitý emocemi.

Keď som sa púšťala do tejto knihy, nečakala som, že si ma až tak získa. Na začiatku som z nej mala trochu zmiešané pocity. Autorka má zvláštny štýl, doteraz neviem nájsť vhodné slovo, akým by som ho popísala. Po pár kapitolách som si naň však zvykla a kniha sa mi čítala ľahko, rýchlo mi ubiehali stránky pod rukami. Dokonca mi ani nevadilo rozprávanie v tretej osobe, ktoré vo všeobecnosti moc nemusím. (Bez)vadní je pomerne emotívny romantický príbeh o dvoch mladých ľuďoch, ktorí síce pochádzajú z dvoch odlišných svetov, no vo svojom vnútri majú veľa spoločného. Josephine na mňa najskôr pôsobila ako ľadová kráľovná, za akú sa sama označila. Občas sa správala ako robot, bez emócií. Keď som ju však lepšie spoznala, dokázala som jej chladnej maske lepšie porozumieť. Pochádzala síce z bohatej rodiny a navonok sa mohlo zdať, že má skvelý život, no opak bol pravdou. Rodičia sa k nej správali otrasne a neustále jej podkopávali sebavedomie. Mohlo sa snažiť najviac, ako vedela, aj tak nikdy neboli spokojní. Chase vyrastal v úplne odlišných podmienkach, nikdy nemal peňazí nazvyš, no s Josephine mali predsa len veľa spoločného - rodičia sa oňho nestarali a po smrti milovanej babičky mu už nikto nezostal. Vtedy sa aj dostal do mnohých problémov, ktoré sa s ním doteraz vliekli. Čím viac sme sa o ňom dozvedeli, tým viac som si ho obľúbovala. Pod maskou arogantného frajera sa skrýval talentovaný chalan so srdcom na správnom mieste. Páčilo sa mi, ako sa postupne budovalo silné priateľstvo medzi Josephine, Chaseom a ostatnými členmi ich partie. Aj keď ich najskôr Josie odháňala, nevzdávali to s ňou a pomaly sa im darilo búrať hradby, ktoré si okolo seba vystavala a vďaka nim sme mali možnosť spoznať aj jej druhu, citlivú, priateľskú stránku. Jej kamaráti mi boli všetci sympatickí, no najviac som si obľúbila asi Archera. Hoci sa na prvý pohľad zdalo, že nič neberie vážne a len si užíva život, keď bolo treba, bol pre Josephine i Chasea veľkou oporou. Pripravte sa na to, že celý dej sa vyvíja dosť pomaly. Prvú polovicu bola i romantická linka skôr jemná, všetko sa viac rozbehlo až v druhej polovici. To môže byť pre niekoho kameňom úrazu, mne to až tak nevadilo. Užívala som si, ako sa z Josephine a Chasea najskôr stávali kamaráti a postupne niečo viac. Ich vzťah bol taký smutnokrásny, dosť ho komplikovala situácia, v ktorej sa ocitli. Dobre si rozumeli, dokázali sa navzájom pochopiť, zverovali sa so svojimi tajomstvami, hovorili si veci, ktoré predtým nikdy nikomu nepovedali a bolo cítiť, že sa majú veľmi radi, ale... čas bol ich veľkým nepriateľom. Epilóg som preplakala, aj keď som celý čas vedela, že sa niečo podobné stane. Nutne potrebujem pokračovanie, aby som vedela, ako to s týmito dvoma nakoniec dopadne. Snáď sa ho dočkáme čo najskôr.