Tuto knihu jsem si odkládala na klidnější období, abych si ji náležitě vychutnala. Příběh se mi dle očekávání velmi líbil, byl vtipný a mě se až nechtělo dočíst, protože mě od autorky už nic nového nečeká. Zábavný pohled na tehdejší společnost spolu s příjemným stylem vyjadřování si mě opět získal.

Keď som sa dozvedela, že tento príbeh bol pôvodne napísaný v roku 1965, chytili ma menšie obavy. Predsa, je to už takmer 60 rokov a vtedy bol úplne iný štýl písania, než na aký som zvyknutá. Na prvých stranách som s ním trochu bojovala, ale keď som sa začítala, už som sa nevedela odtrhnúť. Bola to naozaj úžasná historická romanca, ktorú som si užila od začiatku po koniec. Pomalá romantická linka si ma úplne získala (len škoda, že sme sa nedočkali aspoň jedného bozku). Frederica bola skvelá postava. Po smrti rodičov sa starala o mladších súrodencov a viac myslela na nich, než na seba. Nemala v hlave prázdno a nenechala ostatných, aby s ňou zametali, no súčasne poznala spoločenskú etiketu a vedela, čo sa svedčí a patrí. Mala 24 rokov, no väčšina ľudí o nej hovorila, ako by už svoj život mala za sebou (viem, že v tých časoch to tak fungovalo, len mi to prišlo vtipné, pretože mám 26 rokov a v týchto momentoch som sa cítila strašne stará). Jej mladších bratov som si veľmi obľúbila, boli to výmyselníci (najmä Felix), no dodávali príbehu rozkošnosť a vtipnosť. Charis bola taká uplakaná a niekedy sa mi zdalo, že myslí len na seba. Starší brat Harry mi tiež nebol zrovna sympatický, s ničím Frederice nepomohol, ale do všetkého potreboval kecať. Markíz bol dosť svojský, bol arogantný, nemal problém kohokoľvek odpálkovať, robil si, čo chcel a všetko ho hneď začalo nudiť. O to viac bolo zábavné sledovať, ako sa mu Frederica postupne dostávala pod kožu. Tiež sa mi veľmi páčil jeho vzťah k jej mladším bratom, ktorí si ho dokázali dokonale omotať okolo prsta. Čo viac dodať, pokiaľ radi čítate historické romance, neváhajte siahnuť po tejto knihe.