Podvolení

Opäť som čítal knihu, ktorej premisa je zaujímavejšia ako samotný text. Nevravím, že tam neboli žiadne zaujímavé momenty, mnohé napol esejistické pasáže či záverečný prejav jedného z konvertitov mal všetko, lenže to sa dalo vtestnať do omnoho kratšieho textu. Tým pádom sa mi zdalo, že H. len tak blúdi po povrchu, možno to bol zámer, ale vlastne aj tá ľahkosť, nekomfliktnosť v myšlienkach hlavného hrdinu, nie je ničím zaujímavá. Poňať tento text napr. z pohľadu ženy, ktorá dobrovoľne konvertuje, bolo by pre mňa omnoho pochopiteľnejšie, keby taká kniha vyvolávala kontroverzie...na druhej strane, vo Francúzsku, ktoré je oveľa dlhšie sexuálne liberálne ako akékoľvek svetové krajiny (snáď jediná krajina západného sveta, v ktorej bola homosexualita naplno legálna dlho, kým v 20. storočí ešte všade inde minimálne priestupkom, keď nie trestným činom), mohlo podobné vyústenie predsa len aj u mužskej časti populácie vyvolať isté zamyslenie sa.