Prvé, čo ma na tejto knihe zaujalo, bola krásna obálka, ilutrácie nesklamali ani v knihe. Príbeh o April a jej ceste do Arktídy bol jedno veľké dobrodružstvo, miestami krásne, miestami nebezpečné a miestami veľmi naivné a nezodpovedné. Ale myslím, že táto kniha by mohla vzbudiť záujem detí a mládeže o problematiku topenia ľadovcov a následných dôsledkov pre nás ľudí i samotné ľadové medvede.

Po dočítaní knihy Posledný medveď sa vo mne bilo veľké množstvo pocitov. Začnem teda tým, čo je úplne jasné. Po grafickej stránke kniha nemá chybu. Obálka a ilustrácie sú nádherné. Práve ten vizuál ma na knihu zlákal. Z počiatku, keď som knihu začal čítať, bol som nadšený. Príbeh je sám o sebe jednoduchý a dobre sa číta. Ako dieťa by som to miloval. Keď som však knihu dočítal a zamyslel sa nad ňou, moje nadšenie vystriedala trpká pachuť. Nie z toho ako príbeh dopadol, ale z toho celkového dojmu. Myslím, že autorka sa nechala trochu uniesť. Rozhodla sa prezentovať April ako jedinú osobu, ktorá rozumie zvieratám a jedinú, ktorá skutočne vidí problematiku klimatických zmien. To by mi samo o sebe až tak nevadilo, ale April následne urobila obrovskú chybu, ktorá ju mohla stáť život a reakcia jej otca bola nelogická. Prakticky ju za to pochválil. Mal som pocit, že sa ma kniha pokúša nasilu zmanipulovať do určitého emocionálneho rozpoloženia. Nemám to rád. Nie som si teda istý či kniha skutočne prináša deťom ten správny odkaz. Knihu však môžem odporučiť starším deťom alebo dospelým čitateľom, ktorí dokážu zvážiť konanie hlavnej postavy. Mohla by byť dobrou voľbou na diskusiu do čitateľského krúžku.