Ako prach vo vetre je kronikou spoločensko-politickej situácie na Kube od druhej polovice minulého storočia po súčasnosť. Jedná sa o pomerne rozsiahle dielo, ktoré sa venuje sile priateľstva, medziľudským vzťahom, politickým nezhodám a z časti tam vidím aj tému generačnej traumy. Pri čítaní sa strieda viacero pohľadov, takže čitateľ má možnosť nahliadnuť do vonkajšieho aj vnútorného sveta viacerých postáv. Postavy sú pomerne pestré a majú rozličné sociálne zázemie a pohľad na život, hoci ich všetky spája priateľstvo z čias mladosti. Kniha je napísaná veľmi dobre čitateľným štýlom, takže hoci je rozsahom dlhšia, rýchlo sa číta. Napriek tomu si však myslím, že určité pasáže by sa hodilo preškrtať. Predsa len sa mi občas zdalo, že niektoré jednoduché myšlienky boli napísané príliš košato a obšírne. Ako prach vo vetre je výnimočné, komplexné dielo, ktoré má na to stať sa novodobou klasikou latinskoamerickej literatúry. Asi nesadne úplne každému, ale ja ju určite odporúčam.