Prenajímateľ zahŕňa do daňových výdavkov odpisy z hmotného majetku poskytnutého na prenájom najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku. V praxi však vznikajú rôzne situácie, ktoré treba riešiť individuálne. Uplatňovanie daňových odpisov z hmotného majetku poskytnutého daňovníkom na prenájom je osobitným spôsobom upravené v § 19 ods.3 písm. a) zákona o dani z príjmov. Do základu dane sa odpisy zahŕňajú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov z prenájmu za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom z každého hmotného majetku sa posudzujú samostatne voči príjmom dosiahnutým z prenájmu tohto majetku. Neuplatnená časť ročného odpisu sa prenesie do rokov nasledujúcich po uplynutí stanovenej doby odpisovania, opäť sa však bude zahŕňať do daňových výdavkov len do výšky príjmov z prenájmu. V prípadoch, ak po skončení odpisovej doby už daňovník majetok nebude prenajímať, ale ďalej ho bude využívať pre svoju vlastnú činnosť, môže neuplatnené odpisy počas doby prenájmu zahŕňať do základu dane ročne maximálne vo výške zodpovedajúcej ročnému odpisu majetku v príslušnej odpisovej skupine. Ročným odpisom na účely tohto ustanovenia je ročný odpis vypočítaný ako pomer vstupnej ceny hmotného majetku a doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu, teda pri rovnomernom ako aj zrýchlenom spôsobe odpisovania rovnako.