Hraničářův učeň - Kniha desátá - Císař Nihon-džinu

Sériu čítam zo zotrvačnosti (hoci ma mierne štve), predsa len som zvedavý, ako to celé dopadne. Flanaghan nevybočil zo svojej zaužívanej schémy rozprávania a tak v "záverečnom" príbehu sú prítomné všetky neduhy, nedostatky ako aj klady jeho tvorby s pár uštipačnými hláškami, ktoré autor takmer všetky vložil do Haltových úst - v podstate sú to tie najlepšie časti knihy. Takto Flanaghanovsko schématicky som sa kedysi s Hraničiarovym učňom dostal na sever Európy a do púští Afriky, aby som už plnohodnotného hraničiara stretol na záver v Japonsku. V podstate sme s Willom precestovali pol sveta a bola to jazda pomerne zaujímavá. To, že má príbeh svoje čaro, potvrdila aj táto kniha, ale to počiatočné nadšenie z príbehov z Willovho detstva sa stratilo. Namiesto toho dostávame pomerne plytký príbeh, k tomu dve hysterky, spolu s ich neuveriteľným lovom na najväčšieho tigra, akého kedy zem nosila - toto knihu zráža na nižšiu úroveň. Aj mládež, ktorej sú primárne príbehy určené, tieto autorove maniere rýchlo prekukne. Séria je fajn, výborne sa číta a človek si oddýchne - nič menej, ale ani nič viac.

no tak to musí být fakt dobrý, táhnout se jak daleko s bandou dřevorubců do slibované kamené pevnosti a narazit tam na rozpadající se dřevěnou hradbyčku