Ján Johanides Prózy

Výber próz ktorý jasne ohraničuje učňovské a zrelé obdobie v tvorbe autora. Prvé poviedky a zbierka Súkromie z ktorej pochádza aj námet Hanákovho filmu 322( ktorý sa atmosférou inak dosť odlišuje od predlohy) ešte nie sú také zručné v pointách a staršie hlavné postavy hrajú len pasívnu pozorovaciu úlohu. Rokom 1978 a Nepriznanými vranami už ,ale začína iné kafe a zároveň sa stupňujú aj nároky na čitateľa. Autorov štýl nie je naozaj jednoduchý , ale treba dodať že férový a tu sa musím pristaviť pri Petrovi Zajacovi s ktorým nemôžem absolútne súhlasiť, keď Johanidesove rozprávanie kritizuje ako surealistické asociácie točiace sa v kruhu. Ak by to tak naozaj bolo jeho prózy by nemali ani hlavu ani pätu. Autor ale veľmi dobre vie aký pocit chce čitateľovi namaľovať a jeho rozprávanie sa skôr podobá dlhej chodbe plnej dverí kde len zdanlivo dáva na výber ktorými sa vybrať a čitateľa bez zaváhania prevedie možno na prvý pohľad nie zrejmou ale jasne logickou cestou domnelým bludiskom aby ho nakoniec dostal presne na miesto ktoré si určil na začiatku. Román Previesť cez most a jeho dodatok Inzeráty pre večnosť sú toho príkladom. Z autorových úvah ma zaujal rozbor Dostojevského Dvojníka kde som našiel naozaj podnetné postrehy a odkazy.