Králíku, utíkej!

Bývalá basketbalová univerzitní hvězda poznává realitu všedních dní, kdy už jej nikdo neplácá po ramenou a pomalu již jej nikdo nepoznává. Těžce se vyrovnává s nastalým stavem, neboť byl zvyklý na obdiv a když není úplně šťastný doma a úspěšný není ani v práci, tak jediné východisko vidí v útěku od rodiny a i před sebou. Výborná kniha, ve které se pravděpodobně pozná hodně bývalých sportovců, pro které skončila kariéra a pomalu upadají v zapomění

Je smiešne a smutné zároveň, že za pár rokov po revolúcii sme boli schopní zrecyklovať, zabaliť a nanovo predať všetko, čo ponúkal západný svet svojim obyvateľom už pol storočie pred tým. Neónové reklamy, bazáre plné naleštených áut so stočenými kilometrami, televízne show, vitamínový ošiaľ...a preto aj napriek dobe vzniku románu, až na niekoľko viac menej technických záležitostí, je román stále aktuálny. Životný štýl sedí ako dobre mierené a aplikované zaucho. Prvý román o Králikovi je veľmi čtivá vzťahovka, ktorá svojimi tápajúcimi postavami, lyrickosťou, či otvorenou sexualitou pripomína Murakamiho, či nášho Matkina. Teda až na to, že sympaťákov, happyendy a zľahčovanie tu žiadne nenájdete. Vo večne utekajúcom Králikovi sa akoby spájajú všetky svetské túžby a neresti súčasného človeka. Túžba po úspechu, kráse, sexe a zároveň snaha uniknúť od všetkej zodpovednosti, obmedzení a námahy. Králik je tak blbý a tak veľký hajzel, až je nereálny, človek by mal chuť napľuť mu do tváre. A predsa, čitateľ mu trocha fandí, pretože Králik tak nejak robí veci, ktoré by mal chuť občas spraviť každý a je zaujímavé sledovať, či sa mu po tom všetkom podarí prísť k rozumu. Tak protichodné pocity som asi pri čítaní ešte nezažil. Zmieril som sa s faktom, že Updike napísal iba jedného Kentaura, no Králik je nemenej podivuhodné zvieratko, ikeď v úplne inom zmysle. Vlastne sa trochu čudujem, že román dnes pri všetkých tých rádoby sociálnych sondách u nás nieje čítanejší a populárnejší.